Salut, ça va?

Letný semester 4. ročníku som strávila v Lille vo Francúzskuv rámci Erasmus+. Aké to bolo v skratke?Francúzi sú veľmi milí, ale ajspomalení. Systém majú vymyslený na všetko. Ak však nefunguje, nikoho to veľmi netrápi. Celkovo majú dosť na háku. Treba sa teda obrniť trpezlivosťou.

 

Dobrodružstvos Francúzmi začalo už počas vybavovania.Čakať na odpoveď na e-mail niekoľko mesiacov a aj tak ju nedostať? Úplne normálne. Treba písať znovu, čakať a dúfať. Odpoveď mi prišla. Pár dní pred deadline-omichprihlášky.No stress. A ďalšie čakanie. V decembri mi prišla ponuka na intrák a tesne pred Vianocami aj podpísaná Learning Agreement. Tak predsalen vo februári niekam pôjdem. Do poslednej chvíle som tomu neverila.

Cestovanie do Lille nie je veľmi komplikované. Z Bratislavy či Prahy lietadlom do Brussels-Charleroi a odtiaľ autobusom Flibco priamo do Lille. Iróniou je, že letenka vás môže vyjsť lacnejšie než ten lístok na autobus.

V rámci Lille som sa pohybovala metrom. Majú len dve linky, ale idú krížom cez celé mesto (skoro až do Belgicka). Niekoho možno zaujme, že je samojazdiace, teda bez vodiča. Mesačný lístok pre študenta stojí 29€.

Internát sa nachádza priamo pri nemocnici. Fakulta je na opačnej strane areálu, asi 15min chôdze. Metrom je to do centra 6min. Ešte bližšie je to na trh Wazemmes, ktorý sa koná vždy v utorok, štvrtok a nedeľu. Určite odporúčam na nákup ovocia a zeleniny.

Izba má 11m2aj s kúpelňoukabínou s 3 funkciami.Kabína je veľmi výstižné slovo, cítite sa ako v lietadle.V izbe je všetko potrebné k prežitiua všetko máte len pre seba. Cena je 262€ na mesiac.

Možno ste už počuli o CAF, príspevok od štátu na ubytovanie. Stačí podať žiadosť online a poslať poštou potrebné dokumenty (potvrdenie o bývaní, štúdiu, rodný list atď.) a čakať. Teda hlavne čakať. Ja som sa od februára do júna nedočkala. Jeden spolužiak z Talianska žiadal v októbri a schválili mu to vo februári. Takže tak.

Nakoľko som mala sporák doslova naskok z postele, väčšinou som si varila. Ceny potravín v obchodoch sú približne ako u nás, možno trošku drahšie, ale žiadna tragédia. Naopak služby majú výrazne drahšie. Cena hlavného jedla sa v priemernej reštaurácii pohybuje od 15€ vyššie. Typickým jedlom je „Le Welsh“, sendvič zapečený v syre, v plnej miske syru. So študentskou kartou sa však dá najesť v jedálni priamo pri internáte alebo na fakulte, pričom za 2,70€ máte hlavné jedlo a 3 malé veci k tomu podľa vlastného výberu (šalát, ovocie, syr, jogurt, koláč..). Pažravcov podobným mne jednoznačne v centre potešia stánky s belgickými hranolkami, wafflami a francúzskymi crêpes.

  

A teraz vážne. Výuka prebieha úplne inak ako u nás. Počas 4 hodín (teda napr. od 14:00 do 18:00) sa preberajú kazuistiky na určené témy daného predmetu. Niekedy sa skončí skôr o 1,5hod, niekedy ani o minútu. Všeobecne by som povedala, že štýl výuky by to mohol byť dobrý, ale prevedenie nie vždy vyšlo.

Kazuistika sa vždy rozvíja vo forme multiple choice otázok, niekedy otvorených otázok, na ktoré odpovedajú študenti. Pokiaľ daný doktor vysvetlil, prečo je daná odpoveď správna/nesprávna, tak to malo zmysel a bolo to ja zaujímavé. Avšak celkom často sme len prešli otázky bez vysvetlenia a vtedy mi to prišlo ako strata času.. Otázky sú smerované ku konkrétnemu pacientovi, ale aj všeobecne o danej chorobe apod.

Rovnakým štýlom potom prebieha aj skúška, akurát na tablete. Všetky skúšky jedného ročníku sú počas jedného týždňa. V rámci testu je niekoľko kazuistík, k ďalšej otázke sa vždy dostanete po odpovedaní na predchádzajúcu. Pár otázok je vždy aj samostatných. Skúšky sú celkom náročné, aj preto, že často ide aj o slovičkárenie, ktoré pre nás ne-francúzov nie je vždy jednoduché pochopiť. Na skúške môžete mať slovník. Občas nejaká otázka zasahuje do iného odboru, (napr. v rádiológii som mala otázky z pediatrie), čo veľmi nepomôže, ak ste ten predmet ešte nemali.

Teoretická výuka sa vždy strieda so stážou v nemocnici. Akurát tam je študent braný ako naozajstná pomoc a nie len ako podpera stien. Od 4. ročníku sú medici dokonca platení (netešte sa, ako Erasmáci nič nedostanete). Začína sa o 8:00 a končí sa, keď už nie je veľmi čo robiť (záleží ale od oddelenia). Na oddelení je vždy len pár študentov. Medici pomáhajú pri príjme pacientov, na ambulancii.. V rámci chirurgickým oborov pomáhajú hlavne na sálach, kde často robia ako inštrumentári, asistujú alebo aj sami vykonávajú niektoré zákroky. Ja som za prvý deň na urológii videla a skúsila si viac ako za 4 týždne u nás na chirurgii. Počas dňa doktori overujú a rozširujú aj teoretické znalosti študentov. Podľa oddelenia aj záleží, či vyžadujú nejaký referát, alebo záverečný test. Netreba sa však ničoho báť, na zahraničných berú ohľad.

Čo sa týka učebníc, dajú sa požičať v knižnici, postačí Vám študentská karta. Niekoré sú dokonca pre študentov dostupné online, či na stiahnutie.

Jedným z dôvodov, prečo som si vybrala Lille, bola aj poloha. Ako stvorená na cestovanie po Francúzsku, Belgicku či Holandsku. Flixbus ponúka veľmi výhodné lístky. Určite treba skúsiť aj TGV (napr. do Bruselu či Paríža). Mojím obľúbeným miestom sa stali Brugy, čarovné mestečko prepletené kanálmi. Jediným mínusom sú davy turistov. Rovnako čarovná bola pre mňa tulipánová záhrada Keukenhof neďaleko Amsterdamu, kde by sa človek dokázal prechádzať celý deň. Krásne je aj severné pobrežie a typická flámska architektúra. Nadšencov histórie zaujme neďaleký Dunkerque a nikto nemôže vynechať Paríž, Brusel či Amsterdam. Takto by som mohla pokračovať donekonečna a preto pridávam len pár fotiek na záver.


 


Celá tá byrokracia určite stojí za to. Zažijete niečo nové, stretnete nových ľudí, uvidíte iný spôsob výuky a máte možnosť cestovať. S Francúzmi treba byť trpezlivý. Ak máte akékoľvek otázky, neváhajte a napíšte mii.  🙂

Karolína Krátka

1388 Total Views 4 Views Today

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *